Vo Francúzsku našli 2300-ročný meč zdobený svastikami

Paríž 13. mája (TASR) – Vedci vo Francúzsku v keltskej nekropole zo železnej doby objavili dva meče, „aké sa v Európe vidia iba zriedkavo“. Pošvu jedného z nich zdobia svastiky. TASR informuje na základe správ francúzskeho Národného inštitútu preventívneho archeologického výskumu (INRAP) a portálu Live Science.

Nálezy pochádzajú z obce Creuzier-le-Neuf ležiacej v departmente Allier v regióne Auvergne-Rhône-Alpes na juhovýchode Francúzska. Objavené boli ešte v roku 2022, INRAP však o nálezoch informoval až v polovici apríla. Obec má v súčasnosti približne 1500 obyvateľov, no v čase mladšej železnej doby vo Francúzsku (450 až 52 pred n. l.) bola významným miestom, kde sa miešal územný vplyv troch mocných kmeňov – Haeduov, Arvernov a Biturgiov.

Tím INRAP vykopal približne 650 štvorcových metrov pohrebiska a odhalil vyše 100 hrobov. Kostrové pozostatky sa však pre vysokú kyslosť pôdy nenašli a ich absencia znemožnila rozbor DNA. Našli sa pozostatky jedného žiarového hrobu a pohrebná váza ozdobená razenými ornamentmi a maľovanými linkami.

Takmer polovica hrobov obsahovala kovové ozdoby a šperky, najčastejšie náramky z medenej zliatiny, archeológovia však objavili aj 18 poškodených brošní. Bola medzi nimi i jedna s lešteným drahokamom zasadeným do disku zdobeného tepaním a pozláteným striebrom z konca štvrtého alebo začiatku tretieho storočia p. n. l. Inú brošňu zdobili ocelli – ornamenty pripomínajúce oči. Ide o bežný dekoratívny motív, ktorý bol v piatom a štvrtom storočí p. n. l. „medzi keltskými remeselníkmi v móde,“ uviedol Vincent Georges, archeológ pracujúci pre INRAP a vedúci vykopávok nekropoly.

Najpútavejšími predmetmi však boli dva meče objavené v dobre zachovaných pošvách s rukoväťami poškodenými koróziou. Dlhšia z pošiev je ornamentálne zdobená medená pošva uspôsobená na nosenie na opasku, kratšiu zdobia drahé kamene s rytinami svastík.

Svastika sa v súčasnosti spája najmä s nacistickým režimom v Nemecku počas 30. a 40. rokov 20. storočia, symbol však bol v minulosti široko rozšírený v Stredomorí. Koncom piateho a počas štvrtého storočia p. n. l. ho prebrali a používali Kelti, jeho konkrétny význam u nich však nie je známy, dodáva Georges.

Archeológovia meče skúmali rôznymi technikami. Röntgenová analýza kratšieho meča odhalila na hornej časti čepele ukrytej v pošve symboly kruhu a kosáka mesiaca oddelené čiarou, čo naznačuje, že zbraň vznikla začiatkom štvrtého storočia p. n. l. Slnko a kosák mesiaca „nepochybne odrážajú kozmologický symbolizmus (a boli) v danej dobe veľmi rozšíreným posvätným konceptom spojeným s týmto konkrétnym typom meča,“ vysvetľuje Georges. Dodáva, že podobné symboly sa našli nielen na iných keltských mečoch, ale aj na mečoch Etruskov žijúcich na Apeninskom polostrove. Symboly slnka a mesiaca možno podľa neho nájsť na krátkych mečoch z kontinentálnej Európy pochádzajúcich z tretieho a štvrtého storočia p. n. l.

Nosenie pošvy dlhšieho meča na opasku umožňovali krúžky stále prítomné na pošve. Súčasťou jej ornamentálnej výzdoby sú ocelli podobne ako na niektorých šperkoch. Dlhší meč má podľa Georgesa „všetky znaky funkčnej zbrane“, ktorá mohla patriť jazdcovi.

Kratší meč so svastikami podľa vedca nepôsobí dojmom funkčnej zbrane a mohol byť skôr odznakom moci, napríklad vojenského veliteľa. Časovo „viac-menej patrí do obdobia keltských vpádov na sever Apeninského polostrova a vyplienenia Ríma v roku 387 p. n. l.,“ keď Galovia porazili rímske vojsko v bitke na rieke Allia, „v súčasnosti však nie je možné uviesť ďalšie podrobnosti,“ dodáva Georges.